Dnešné deti sa stanú civilizáciou zajtrajška. Priviesť dnes na svet dieťa je tak trochu, ako posadiť niekoho do tigrej klietky. Deti nedokážu zvládať svoje okolie¹ a nemajú žiadne ozajstné prostriedky. Potrebujú lásku a pomoc, aby to tu zvládli.

Narážame tu na chúlostivý problém. O tom, ako vychovávať či nevychovávať dieťa existuje skoro toľko teórií, koľko je na svete rodičov. A keď sa to robí zle, výsledkom môže byť množstvo zármutku a človek si tým dokonca môže skomplikovať neskoršie roky svojho vlastného života. Niektorí sa snažia vychovávať svoje deti tak, ako boli vychovávaní oni sami. Iní to skúšajú presne naopak, a veľa rodičov sa pridŕža myšlienky, že deti by sa mali nechať vyrastať samé. Žiadna z týchto metód nezaručuje úspech. Posledná menovaná sa zakladá na materialistickej² predstave, že vývoj dieťaťa je podobný evolučnému³ vývoju rasy: že „nervy“ dieťaťa nejakým čarovným nevysvetliteľným spôsobom „dozrievajú“ s pribúdajúcim vekom a výsledkom bude morálny⁴, dospelý jedinec s dobrým správaním. A napriek tomu, že nesprávnosť tejto teórie sa dá preukázať veľmi ľahko – jednoduchým pozorovaním výdatnej kriminálnej populácie, ktorej nervy akosi nedozreli – je to lenivá metóda výchovy detí a teší sa určitej obľube. Nezaujíma ju budúcnosť vašej civilizácie, ani jeseň vášho života.

Dieťa je tak trochu ako list nepopísaného papiera. Keď naň napíšete nesprávne veci, bude hovoriť nesprávne veci. Ale na rozdiel od listu papiera, dieťa môže začať písať samé: má sklon písať veci,
ktoré už boli napísané. Problém komplikuje skutočnosť, že kým väčšina detí je schopná značnej slušnosti, zopár sa ich narodí choromyseľných a dnes sa niektoré rodia dokonca drogovo závislé:
ale takýchto prípadov je mimoriadne málo.

Snaha „kúpiť si“ dieťa záplavou hračiek a vecí, alebo mu natláčať lásku a ochraňovať ho, nevedie k ničomu dobrému: výsledok môže byť dosť príšerný.

Človek musí mať jasno v tom, čo sa snaží z dieťaťa vychovať: vplýva na to niekoľko vecí:
a) čím sa môže dieťa stať vďaka vrodeným dispozíciám a potenciálu;
b) čím sa chce skutočne stať dieťa;
c) čím chce rodič, aby sa dieťa stalo;
d) prostriedky, ktoré sú k dispozícii.
Ale pamätajte, nech je záver z tohto akýkoľvek, dieťa nebude dobre prežívať, pokiaľ sa nakoniec nestane sebestačné a vysoko morálne. V opačnom prípade bude výsledkom dieťa, ktoré je príťažou pre všetkých vrátane seba.

Nech je už vaša náklonnosť k dieťaťu akákoľvek, pamätajte, že dieťa nemôže z dlhodobého hľadiska dobre prežívať, pokiaľ jeho kroky nebudú viesť po ceste k prežitiu. Nebude žiadnou náhodou, ak sa pustí po zlých chodníčkoch: naša súčasná spoločnosť je nastavená tak, aby mu privodila nezdar.

Nesmiernou pomocou bude, keď dosiahnete, že dieťa porozumie zásadám⁵ obsiahnutým v tejto knižke a bude súhlasiť s ich dodržiavaním.

To, čo dobre funguje, je jednoducho snažiť sa byť dieťaťu priateľom. Rozhodne platí, že dieťa potrebuje priateľov. Snažte sa vždy zistiť, čo je pre dieťa skutočný problém a pomôžte mu ho vyriešiť bez toho, aby ste potláčali jeho vlastné riešenie. Pozorujte ich – a toto platí dokonca i na bábätká. Počúvajte, čo vám deti hovoria o svojom živote.

Nechajte ich pomáhať – inak ich prevalcuje pocit záväzku⁶, ktorý potom musia v sebe dusiť.

Dieťaťu nesmierne pomôže, keď vy sami porozumiete tejto ceste ku šťastiu, budete s ňou súhlasiť a keď dosiahnete, aby ju ono nasledovalo. Na prežitie vášho dieťaťa a vás samotných to môže mať ohromný vplyv.

Dieťaťu sa bez lásky vskutku nedarí dobre. Väčšina detí má v sebe prebytok lásky, ktorú dokážu opätovať.