Tolerancia je dobrým základným kameňom, na ktorom sa dajú budovať medziľudské vzťahy. Keď sa človek pozrie na masakre a utrpenie spôsobené náboženskou netoleranciou, ktoré sa tiahnu celými dejinami ľudstva až do súčasnosti, pochopí, že netolerancia je aktivita nasmerovaná proti prežitiu.

Náboženská tolerancia neznamená, že človek nemôže vyjadriť svoje vlastné vyznanie. Znamená to, že snahy podkopať či napadnúť náboženské presvedčenie a vyznania druhých, boli vždy rýchlou cestou do ťažkostí.

Filozofovia z dôb starovekého Grécka zvádzali medzi sebou boje o povahe Boha, človeka a vesmíru. Názory autorít prichádzajú a odchádzajú: práve dnes sú v móde filozofie „mechanizmu“¹ a „materializmu“² – staré ako sám staroveký Egypt a Grécko: pokúšajú sa hlásať, že všetko je hmota a prehliadajú skutočnosť, že nech už sú ich vysvetlenia evolúcie akokoľvek uhladené, stále nevylučujú existenciu ďalších faktorov, ktoré by mohli zohrávať nejakú úlohu a ktoré by mohli vec, akou je napríklad evolúcia, len používať. Toto sú dnes „oficiálne“ filozofie a dokonca sa vyučujú na školách. Majú svojich vlastných fanatikov, ktorí napádajú presvedčenia a náboženstvá druhých: výsledkom môže byť netolerancia a spory.

Keďže už od 5. storočia pred Kristom, alebo ešte skôr, sa ani tie najbystrejšie hlavy nikdy nedokázali zjednotiť v otázke náboženstva a antináboženstva, táto oblasť sa stala oblasťou bojov medzi ľuďmi, od ktorej je rozumnejšie držať ruky preč.

Z tohto mora sporov vzišla jedna vynikajúca zásada: právo na vlastnú vieru.

„Viera“ a „presvedčenie“ nepodliehajú nutne logike: nedajú sa prehlásiť ani za nelogické. Môžu byť od týchto vecí dosť vzdialené.

Najistejšou radou, akú môžete v tejto oblasti niekomu dať, je taká, ktorá jednoducho zdôrazňuje právo na vlastnú vieru. Každý môže slobodne vyzdvihovať svoje vlastné presvedčenie, aby ho iní prijali. Človek je v ohrození, keď sa snaží napádať viery druhých a platí to o to viac, keď napáda a snaží sa škodiť ľuďom kvôli ich náboženskému presvedčeniu.

Človek nachádzal vo svojich náboženstvách mnoho útechy a radosti od počiatku svojho druhu. Dokonca i „mechanisti“ a „materialisti“ dneška značne budia dojem kňazov zo skorších dôb, keď rozširujú svoje dogmy.

Ľudia bez viery sú vcelku poľutovaniahodnou skupinou. Dokonca im môžete dať niečo, čomu môžu veriť. Ale keď majú svoje náboženské presvedčenie, rešpektujte ho.