Väčšina národov od najranejších dôb až dodnes vraždu zakazovala a tvrdo ju trestala. Kdesi v čase sa tento prístup rozšíril na: „Nezabiješ“, avšak neskorší preklad toho istého diela zistil, že vlastne ide o: „Nezavraždíš“.

Medzi pojmami „zabíjať“ a „vraždiť“ je výrazný rozdiel. Zákaz akéhokoľvek zabitia by vylučoval sebaobranu; bolo by protiprávne zabiť jedovatého hada, ktorý sa chystá uštipnúť dieťa, a národy by prešli na vegetariánsku stravu. Som si istý, že si viete nájsť veľa príkladov na problémy, ktoré by s prípadným zákazom všetkého zabíjania boli spojené.

„Vražda“ je niečo celkom iné. Podľa definície to znamená „nezákonné zabitie jedného človeka (alebo viacerých ľudí) iným človekom, predovšetkým ak ide o úmyselné zabitie“. Nie je ťažké vidieť, že v dnešnom svete násilných zbraní sa vražda stáva až príliš jednoduchou záležitosťou. Človek nemôže existovať v spoločnosti, v ktorej je on sám, jeho rodina, či priatelia vystavení na milosť a nemilosť tých, čo bezstarostne berú životy.

Ochrana spoločnosti pred vraždou a jej trestanie má právom najvyššiu prioritu.

Hlúpi, zlí a choromyseľní ľudia sa snažia svoje skutočné či vymyslené problémy riešiť vraždou. A je známe, že to robia úplne bezdôvodne.

Postavte sa za akýkoľvek preukázateľne účinný program, ktorý zvláda túto hrozbu ľudstva a podporujte ho. Môže od toho závisieť vaše vlastné prežitie.